Poradenstvo

 

 

 

 

JÚN- AKO DEŤOM HOVORIŤ "NIE" INAK.

 

Toto nekúpime.	→	Môžeme to kúpiť keď......bude špeciálna príležitosť......našetríme peniaze.
Nemáme čas sa hrať.	→	Budem sa rada hrať keď...... dovarím obed.....upraceme izbu.....sa vrátime.
Nedotýkaj sa toho.	→	Keď to spadne, rozbije sa to. Mám to rada a nechcem, aby sa to zničilo.
Nechoď tam. Nesmieš tam ísť.	→	Ak tam pôjdeš, buď opatrný/á....je tam voda....jazdia tam autá...neuvidím ťa.
Nemôžeš sa teraz pozerať.	→	Pozrieš sa, až keď sa trochu prejdeme. Je príjemnejšie pozerať sa, keď je upratané.
Nechaj ma. Nemôžem.	→	Potrebujem teraz 10minút pre seba. Potom prídem a rada sa pozriem.
Nie je to možné.	→	Teraz to potrebujem takto. Skúsime, či by to bolo možné nabudúce.

 

MÁJ

PREČO DETI NIEKEDY NEPOČUJÚ "NIE" ???

Dieťa, ktoré je rozšantené, unavené alebo niečím zaujaté, „NIE“ jednoducho nepočujú. Zákaz mu splýva so zvukmi v pozadí a dieťa počuje až koniec vety alebo slova, nie jeho začiatok. Mozog dieťaťa tak napr. namiesto „Nechytaj“ často registruje len „chytaj“.	Zákaz typu „Nedotýkaj sa! Nechoď tam! Je v konflikte so zdravými potrebami zvedavosti („Čo sa stane, keď to spravím?“) a autonómie („Chcem to urobiť tak, ako chcem ja.“), kedy je dieťa motivované skôr ku prekračovaniu hraníc, zatiaľ čo popísanie dôsledkov správania („Keď to urobíš, stane sa...“) tieto potreby uspokojuje a dieťa preto nemá toľko potrebu tieto hranice testovať a prekračovať.
Dieťa je nastavené počuť to, čo posilňuje jeho spojenie s blízkym a ignorovať to, čo toto spojenie ohrozuje. Spôsob, ktorým zareagujeme na správanie dieťaťa, a ktorý v jeho očiach náš vzťah s ním potvrdí alebo ohrozí určuje mieru jeho schopností naučiť sa niečo z danej situácie.	Dieťa nedokáže vnímať, že určitý zákaz sa týka len daného momentu a za iných okolností platiť nemusí. Má pocit, že veci, ktoré tvrdíme, budú trvať večne. Proti takému zážitku sa detský mozog často bráni a prehliada ho, lebo presahuje jeho zvládacie schopnosti.

 

 

APRÍL

REŠPEKTUJÚCI PRÍSTUP

„Moje dieťa je stále agresívne, vzdorné, nepočúva.. "

- Je ľahké zvoliť si láskavý a rešpektujúci postoj, keď nám ho dieťa vráti a pristupuje k nám s vyspelosťou.
- Je však oveľa náročnejšie udržať si tento rešpektujúci prístup aj vo chvíľach, keď sa dieťa správa spôsobom,

ktorý si v tej chvíli môžeme interpretovať ako zlý, vzodorovitý, agresívny,...

Rešpektujúci prístup v rodičovstve znamená akceptovanie skutočnosti, že počas vývoja dieťaťa nevyhnutne prídu obdobia:

• keď dieťa nereaguje na náš postoj,
• keď nebude mať kapacitu zvládnuť svoju frustráciu iným spôsobom ako agresiou a vzdorom,
• keď potrebuje, aby sme jeho nezrelosť kompenzovali vlastnou zrelosťou a schopnosťou zvládnuť svoju vlastnú frustráciu.

Takéto obdobia sú zdravou súčasťou vývoja dieťaťa a jeho osobnosti.

Rešpekt, láska a prijatie môžu byť skutočné len za predpokladu, že neexistujú podmienky.

Nie "sa budeš správať tak, ako očakávam...."
Ale "sa nesprávaš tak, ako očakávam...."

Rešpektujúce rodičovstvo neznamená, že sa rodič bude správať vždy rešpektujúcim spôsobom.

Ani to neznamená, že deti budú na rešpektujúci prístup vždy reagovať.

Rešpektujúce rodičovstvo znamená rešpektovať, že existujú obdobia, kedy to dieťa nedokáže. Rešpektovať, že je to prirodzenou súčasťou jeho vývoja, a že rovnako tak existujú chvíle, kedy to rodič nedokáže, a že je to prirodzenou súčasťou jeho vývoja.

Zdroj: Tisíc Tváří Radosti

MAREC- EMOČNÁ REGULÁCIA

Deti vo veku 6 -7 rokov dokážu precítiť len jednu emóciu.

Uvedomujú si jednu myšlienku, jeden impulz, jednu potrebu. Vždy ten, ktorý je silnejší. Ten, ktorý sa viaže viac na ich sebahodnotu, na možnosť spolupatričnosti k ostatným, na ich pocit dôležitosti a bezpečia. Emočná regulácia sa u dieťaťa rodí v momente, keď sa jeho mozog stane dostatočne komplexným na to, aby udržal viac ako jeden impulz alebo myšlienku (napr. dieťa si uvedomí časť seba, ktorá sa nechce deliť, ale aj časť seba, ktorá sa podeliť chce).

KAŽDÉ DIEŤA SI OSVOJÍ EMOČNÚ REGULÁCIU SAMÉ, POKIAĽ:

Jeho mozog je dostatočne zrelý, aby si dokázal uvedomiť 2 emócie v rovnakej chvíli.

Má skúsenosť, že každá emócia prichádza a odchádza a zažívame ju všetci.

Jeho rodič nereaguje na jeho správanie, ale na potrebu, ktorá leží za ním.

Nie je zaťažené traumatickými skúsenosťami.

 

FEBRUÁR

AKO HOVORIŤ S DIEťAŤOM KED VZDORUJE, ALEBO SA HNEVÁ?

ODDEĽUJÚCE SLOVÁ	SPOJUJÚCE SLOVÁ
X	√
Nezlosti ma! Prestaň sa hnevať. Okamžite sa ukľudni. Vráť sa, až keď sa ukludníš. Takto nič nedosiahneš. Počítam do troch.... Prečo mi to teraz robíš? Ty mi to azda robíš naschvál. Si normálna/y? Ty si hrozný/á, čo si to spravil/a? Tak ty ma nebudeš počúvať? Prečo si tak zlá/ý? Ja sa z teba zbláznim! Ja už z teba nemôžem! Ja už neviem, ako ti to mám povedať Koľko krát som ti hovorila....? Chceš, aby sa otec hneval?	Vidím, že ťa niečo nahnevalo. Zaujíma ma, čo sa deje. Čo by si teraz potreboval/a? Ako ti môžem pomôcť? Čo by si chcel/a, aby sa stalo? Spravilo by mi radosť, keby si... Vieš, ja by som teraz potreboval/a? Vadí mi, že.... Nepáči sa mi to, pretože.... Je normálne sa hnevať. Čo sa stalo? Ako by si to urobil/a ty? Niečo ťa hnevá, však? Len sa hnevám, ale netýka sa to teba. Je toho veľa, ale ty za to nemôžeš. Veľmi by mi pomohlo keby.... Koľko času potrebuješ? Nikto sa na teba nehnevá.

 

 

DECEMBER- JANUÁR

VIANOČNÉ DARČEKY

Existuje nejaká hranica koľko darčekov je deťom vhodné na Vianoce zaobstarať?
Každé dieťa je iné a vychovávané v iných pomeroch a predstavách. Aj preto nie je jednoduché na túto otázku priamo odpovedať.

V širšom ponímaní nie je dobré, ak je dieťa pri každej príležitosti obsypávané darčekmi.
Deti by celkovo nemali dostávať veľa darov pri každej príležitosti. Môžete si zaviesť napr. pravidlo troch, štyroch alebo desiatich darov. Teda stanoviť hranicu počtu darov. Keď sa chcú zapojiť príbuzní, zakomponujete to do celkového stanoveného počtu darov.

Skúste si menší test.

Keď si vie dieťa o tri dni spomenúť a vymenovať, čo dostalo, vybrali ste darčeky správne.
Za účelom obdarovania druhých môžete s dieťaťom jednoduché darčeky aj vyrobiť.

Nápadov je množstvo, napr.:

Nechajte dieťa nakresliť na výkres obrázok a dajte mu ho zarámovať. Potom ho spoločne zabaľte.	Kúpte rôzne farebné koráliky a vyrobte spolu originálne náramky alebo náhrdelník.
Dajte dieťaťu väčšie ploché kamienky, na ktoré sa dá namaľovať jednoduchý obrázok, napr. usmiata tvár, vianočný stromček, snehuliak,... Takto pomaľované kamienky zabaľte spoločne do papiera a previažte povrázkom. Obdarovaný si môže kamienok vložiť napr. do kvetináča.	Kúpte rôzne farebné koráliky a vyrobte spolu originálne náramky alebo náhrdelníky.
	Dieťa môže vykrojiť z medovníkového cesta rôzne tvary a samostatne ich ozdobiť cukríkmi a polevou. Takto vyzdobené medovníčky dajte spoločne do rúry upiecť. Nakoniec ich zabaľte do celofánu a previažte stužkou.

 

 

NOVEMBER

AKO CHVÁLIŤ, ABY SME SEBAHODNOTU DIEŤAŤA POSILŇOVALI

Zdieľajte radosť, odmeňte spoločným časom. „Veľmi sa z toho teším.“ „Poďme to spolu osláviť.“

Zapojte emócie „Veľmi sa mi to páči.“ „Máš radosť, však?“

Prejavte záujem, pýtajte sa, všímajte si detaily. „Povieš mi o tom viac?“

Poukážte na zlepšenie. „Dnes si to zvládol / zvládla oveľa lepšie ako včera.“

Oceňte odvahu, vytrvalosť a snahu. „Obdivujem, ako si to nevzdal / nevzdala.“

Neporovnávajte. „Si najšikovnejší / najšikovnejšia.“

Nechváľte dieťa, nechváľte výsledok. „Ty si ale šikula.“ „To je pekný obrázok.“

Chválite proces. „Veľmi pekne to robíš.“ „Veľmi pekne sa ti to podarilo.“

 

 

OKTÓBER

5 PRAVIDIEL PRE VYJADROVANIE EMÓCIÍ BEZ UBLIŽOVANIA SEBA A DRUHÝM

Neobviňujem druhých z toho, ako sa cítim. O mojich emóciách rozhodujem len ja.

Zastavím sa a 3x sa nadýchnem a vydýchnem. Vnímam svoj dych a to, kde som.

Neubližujem sebe, neubližujem druhým a nenechám si ubližovať. Vždy mám možnosť byť lákavý / láskavá.

Poviem druhému, ako sa cítim a čo potrebujem. On to nevie.

Keď je emócia príliš veľká, môžem mlčať, odísť, alebo požiadať o pomoc.

 

 

SEPTEMBER

ADAPTÁCIA PRVÁČIKOV NA ŠKOLU

Prázdniny sa skončili a nový prváčikovia nastúpili do škôl. Nové prostredie, noví spolužiaci, nové pani učiteľky.

...Všetko je zrazu nové...

Pre niektoré deti môže byť tento prechod prirodzeným, pri iných deťoch sa môžu objaviť určité problémy. Nie každý prijíma zmeny v živote jednoducho a preto je potrebné, aby rodičia venovali dostatok času príprave na takúto zmenu, akou je nástup dieťaťa do školy.

 

Dôležitá je psychická príprava dieťaťa na nové prostredie. Je vhodné sa s deťmi o nástupe do školy rozprávať. Rozprávať sa o tom, čo ich v škole čaká, rozprávať sa o nových kamarátoch, nových spolužiakoch, o nových pani učiteľkách.

 

Pri uľahčení prechodu do školského prostredia je dobré, keď deťom umožníme byť platnými členmi domácnosti. Prirodzene sa tým dieťa pripravuje na zodpovednosť, ktorú škola a školský život bude od neho vyžadovať. Možnosťou je prenechať dieťaťu drobné kompetencie v domácnosti, ako napr. prestrieť stôl, upratať stôl po večeri, vyniesť smetný kôš, pomáhať pri príprave jedla. Okrem iného tým podporujeme prirodzené sebavedomie dieťaťa, dôveru vo vlastné schopnosti, výdrž a ochotu niečo urobiť.

 

Nakoniec je potrebné dodať, že záujem rodiča je veľmi dôležitý. Zaujímajte sa o to čo sa Vášmu dieťaťu na škole páči, alebo aj nepáči, čo od školy očakáva a čo bolo v škole nové,...