Poradenstvo

Jún 2017

Motorické čítanie

Na precvičenie celých paží pred písaním a tiež pred čítaním na upevnenie tzv. intermodality ako funkcie mozgu je vhodné cvičenie motorického čítania, ktoré spočíva v zobrazovaní geometrických útvarov pomocou paží. Obdĺžnik ukážeme ako rozpaženie, kruh ukážeme ako dotyk prstov na pleci v rozpažení, štvorec je zvesenie lakťov pri rozpažení a trojuholník vytvoríme strieškou z paží nad hlavou.

 

MÁJ 2017 

K jemnej motorike cez hrubú motoriku

 

Motorický vývin dieťaťa prebieha cefalokaudálne a proximodistálne, teda od hlavy ku pätám a od stredu tela k okrajovým častiam. Vidíme to aj na tom, že u dieťaťa už pred narodením je hlavička v pomere k ostatným častiam tela veľká a tiež, že po narodení dokáže takmer cielene otáčať hlavičkou za podnetom a čoskoro ju aj zdvíha. Až potom dôjde k cielenému pohybu rúk či nožičiek za podnetom. Rovnako je badateľné, že dieťa najskôr skúma možnosti pohybu vlastným trupom, až neskôr sa zaujíma o manipulačnú činnosť.

 

Keď teda chceme posilniť jemnú motoriku, musíme sa vrátiť k rozvoju hrubej motoriky. Preto odporúčame:

  • tzv. váľanie sudov – dieťa sa bokom váľa po rovine v ležiacej polohe, do jedného aj druhého smeru,
  • udržiavanie rovnováhy na fitlopte, bosulopte alebo špeciálnych tanieroch na cvičenie rovnováhy,
  • hra na fúrik – dieťa sa dá do polohy podpor kľačmo (na štyri) a dospelá osoba alebo staršie dieťa mu zdvihne nohy; v tejto póze dieťa kráča po rukách, výbornou motiváciou je zbieranie mäkkých kociek napr. zo špongie alebo penových loptičiek do krabice.

 

Cvičeniam je vhodné venovať sa každý deň, aspoň krátko, pretože až dostatočne rozvinutá hrubá motorika, posilnené svaly chrbta a ramien dávajú dobré predpoklady pre zvládnutie práce drobných svalov rúk.

 

 

APRÍL

 

Prediktory gramotnosti u predškolákov

 

Už u predškolákov dokážeme objektívne odhadovať predpoklady detí pre zvládnutie písania a čítania v prvých dvoch ročníkoch, čo je kľúčové obdobie v rozvoji gramotnosti.

 

V súčasnosti sa za najsilnejšie prediktory budúcej ranej gramotnosti považujú procesy jazykovej povahy. Kľúčové postavenie patrí najmä fonematickému uvedomovaniu si hláskovej štruktúry slov (t.j. rozklad slov na hlásky /pes = p-e- s/ a skladanie slov z hlások /m-á- m = mám/). Taktiež ide o delenie slov na slabiky, či vyčleňovanie prvej a poslednej fonémy v slovách. Fonematické uvedomovanie sa vzťahuje neskôr na presnosť čítania.

 

Ďalším dôležitým faktorom je rozsah krátkodobej verbálno-akustickej pamäti. Pamäťové výkony sa odrazia na výkonoch v čítaní a v riešení úloh, na ktorých sa pamäťové procesy v dôležitej miere podieľajú. Dokážeme ich stimulovať bezprostredným opakovaním predlžujúceho sa radu čísel; učením sa básničiek; opakovaním slov, viet; úlohami vyžadujúcimi zapamätanie si všetkých obrázkov (predmetov) a nájdenie obrázkov (predmetov) ktoré chýbajú; hrou pexeso; a i.

 

Iným významným faktorom sú osvojené morfologicko-syntaktické štruktúry a pravidlá. Vysoko korelujú s čítaním a porozumením na konci druhého ročníka. Slabé výkony môžu ovplyvňovať porozumenie pri čítaní a vysoko pravdepodobne aj písomné vyjadrovanie. Môžeme ich podporovať opakovaním viet a tvorbou gramaticky správnych viet zo slov v základnom tvare (chlapec – hrať sa - vláčik = Chlapec sa hrá s vláčikom).

 

Dobrá kvalita intermodálneho kódovania (koordinácia oko-ruka), je potrebná pri písaní a odhaľuje aj psychomotorické tempo dieťaťa. Dynamika psychických procesov je do značnej miery neurofyziologicky podmienená vlastnosťami centrálnej nervovej sústavy, a preto len ťažko podlieha stimulácii. No koordináciu zrakového vnímania a grafomotoriky dokážeme stimulovať párovým priraďovaním podnetov – dopĺňanie symbolov do prázdnych okienok pod značky podľa istého kľúča.

 

Rýchlosť, s akou dieťa dokáže aktualizovať známe slová z pamäti a fonologicky ich spracovať pri pomenovaní – rýchle automatické pomenovanie – táto schopnosť sa považuje za prediktor plynulosti čítania. Môžeme ju rozvíjať pomenovávaním farieb, obrázkov, predmetov. 

 

Porozumenie hovorenej reči vo významnej miere podmieňuje procesy porozumenia pri čítaní. Môžeme ho trénovať úlohami na pomenovávanie obrázkov, dokončovanie začatých príbehov; domýšľanie vhodných nadpisov k príbehom.

 

Úroveň orálnej a verbálnej praxie – postavenie artikulačných orgánov – poukazuje na oblasť motorického plánovania reči a ťažkosti môžu predikovať budúce problémy v písanej reči. Sú to najmä deti, ktoré navštevujú logopéda a sú v logopedickej starostlivosti.

 

Aktivity, na rozvíjanie týchto jednotlivých oblastí sú u predškolákov veľmi účinné a predchádzajú riziku vzniku špecifických vývinových porúch učenia.

 

 

 

MAREC

Námety pre rodičov, ako pracovať s dieťaťom, ktoré má dyspraxiu –motorickú poruchu koordinácie, riadenia a vykonávania pohybov

Dyspraxia patrí tiež medzi vývinové poruchy učenia. Je to porucha, ktorej hlavnou črtou je postihnutie motorických funkcií.

Dieťa má problémy so zvládnutím základných činností sebaobsluhy. Je nemotorné a nedarí sa mu zapájať sa do detských hier. Preto býva často sociálne izolované. Má celkovo problémy pri stolovaní. Nevie sa naučiť základné návyky, ako napr. jesť samostatne lyžicou. Má zníženú schopnosť vykonávať bežné telesné cvičenia. Má zlú obratnosť a zvýšené telesné napätie. Nedokáže opakovať gestá a vyznačuje sa aj slabou pohybovou pamäťou. Je nesamostatné a podáva nižší pracovný výkon. Pomerne náročná je pre neho schopnosť udržať sa na jednej nohe so zavretými očami. Môže mať problém aj s nepravidelnou a nekoordinovanou chôdzou.

Pomoc dieťaťu s dyspraxiou:

  • Pravidelný životný štýl, v ktorom sa strieda aktivita a oddych.
  • Oceniť akýkoľvek jeho úspech a kladne ho hodnotiť a motivovať.
  • Byť trpezlivý pri tréningu dieťaťa.
  • Nekritizovať ho, keď spadne, alebo niečo rozbije.
  • Hra v predškolskom veku má byť nenásilná a radostná. Dieťa má vedieť kde, ako, s čím a s kým sa má hrať. Treba mu vysvetliť pravidlá hry.
  • Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať rozvoju hrubej aj jemnej motoriky.
    • Hrubá motorika: (napr. preliezanie a podliezanie rôznych prekážok. Pri hre s loptou radšej používať väčšie lopty alebo balóny, keďže sa ľahšie chytajú. Na zlepšenie stability a rovnováhy dobre poslúži trampolína alebo skákací hrad.).
    • Jemná motorika: (precvičovanie v drobných pracovných činnostiach: stavebnice; magnetické skladačky; puzzle; lego; obkresľovanie a vymaľovávanie jednoduchých obrázkov; vhadzovanie mincí do pokladničky, guličiek do plastových fliaš; modelovanie; trhanie papiera; skladanie z papiera; navliekanie korálkov a i.)

Zdroj: PhDr. Gabriela Kanalašová: http://mamaaja.sk/clanky/dieta/nesikovne-dieta- dyspraxia

FEBRUÁR

Námety pre rodičov, ako pracovať s dieťaťom, ktoré má dyskalkúliu –vývinovú poruchu matematických schopností Dyskalkulik nechápe matematické pojmy, predstavy a pravidlá aj napriek tomu, že matematike venuje dostatok času. Nie je schopný realizovať a chápať podstatu odčítania, sčítania, násobenia a delenia. Má nedostatočnú predstavivosť a matematické myslenie.

Žiak s dyskalkúliou môže riešiť podobné úlohy ako spolužiaci, ale používa nízke čísla, ktoré zodpovedajú jeho úrovni v oblasti numerického počítania. Používanie kalkulačky má význam iba vtedy, ak dieťa chápe zmysel operácií a zvláda odhad.

Predčíselné predstavy:

  •  Triedenie predmetov podľa jedného alebo viacerých znakov (farby, tvaru, veľkosti a pod.)
  • Párové priraďovanie
  •  Používanie pojmov: menej – viacej – najmenej – najviac – rovnako.
  • Serialita – pokračovanie v radení prvkov: ☼ ♥ ▲ ☼ ♥ ▲ ☼ ♥ ▲ ____________________

Číselné predstavy, ktoré sa utvárajú postupne (do 5, 10, 20, 100, 1000), potom v obore kladných a záporných čísel, zlomkov a desatinných čísel. Je dôležité používať konkrétne predmety a názorné pomôcky a zachovávať nasledovný postup:

  1. Manipulácia s predmetmi spolu s verbalizáciou. t.j. dieťa berie predmety po jednom do ruky a počíta ich.
  2. Počítanie s názornými pomôckami bez manipulácie s predmetmi, len so zrakovou oporou.
  3. Počítanie spamäti:
  • Vyhľadávanie čísiel k danému množstvu prvkov a naopak.
  • Globálne zvládnutie množstva bez počítania po jednom, napr. s použitím kocky.
  • Doplňovanie čísel v číselnom rade: 10, 11, 12, ......... 15, …, 17, 18, … 20.
  • Orientácia na číselnej osi: − ukáž na číselnej osi číslo 58..., − ukáž na číselnej osi číslo hneď pred číslom 90, číslo o tri väčšie, menšie..., − prečítaj číslo a ukáž ho na číselnej osi.
  • Porovnávanie čísel: 15 = 15, 907 < 970.
  • Radenie kariet a čísel podľa veľkosti.
  • Rozklad čísel pomocou názorného materiálu a aj spamäti.
  • Zaokrúhľovanie čísel (môže byť realizované spolu s orientáciou na osi – hľadaj najbližšiu desiatku...).
  • Grafické znázornenie čísel na štvorčekový papier 10×10 štvorcov. Dieťa vyfarbuje štvorčeky (je potrebné, aby napr. číslo 36 vnímalo ako 3 desiatky a 6 jednotiek).

Matematické operácie:

  • Doplňovanie chýbajúceho znamienka: /20 4 = 6/ alebo čísla: /24: = 3/
  • Tvorenie príkladov z daných čísel, napr. 2, 4: /2+4 = 6; 4+2 = 6, 2x4 = 8; 4x2 = 8; 4:2 = 2/.
  • Matematické operácie realizované ústne aj písomne.
  • Riešenie rovníc.

Slovné úlohy:

  • Nestačí ich iba prečítať. Je potrebné doplniť čítanie znázorňovaním, manipuláciou a umožniť pochopiť vzájomné vzťahy medzi danými údajmi, vyčleniť tie najdôležitejšie.
  • Určiť, či sú známe všetky údaje potrebné na vyriešenie úlohy.
  • Numerický záznam úlohy rovnicou alebo sústavou rovníc (ak sa dieťa pýta, či je to na plus alebo na mínus, nechápe zmysel operácie).
  • Výpočet slovnej úlohy (pri numerickom počítaní je možné použiť kalkulačku).
  • Odpoveď, kontrola riešenia a potvrdenie správnosti alebo oprava riešenia.

 

JANUÁR 2017

Námety pre rodičov, ako pracovať s dieťaťom, ktoré má dysortografiu – vývinovú poruchu pravopisu. Ide o neschopnosť dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Písanie veľkého množstva diktátov a gramatických cvičení nie je efektívne! Je to pre dieťa veľkou záťažou! Aj učiteľ by mal pri preverovaní vedomostí zvoliť iné formy skúšania a hodnotenia. Taktiež rodič v domácej príprave. Dôležitým aspektom je pozitívna motivácia dieťaťa.

Cvičenia na nácvik rozlišovania krátkych a dlhých samohlások:

Pri nácviku je nutné, aby si dieťa všetko čo píše, nahlas zreteľne alebo aspoň polohlasne a artikulačne zdôrazňovalo a diktovalo. Pri písaní je lepšie porušovať zásadu plynulého písania slov a písať znamienka hneď.

  • Určovanie, či sú vymyslené slová rovnaké alebo rozdielne, napr. kves –kveš, pareka –pareka.
  • Znázorňovanie slov s krátkymi a dlhými samohláskami pomocou grafických znakov. Dlhú samohlásku označujeme pomlčkou a krátku bodkou, (dá = -, va = .).
Doplňovanie dlhých a krátkych samohlások do textu: Vo v-de pl-va ryb-.

  • Podčiarkovanie dlhých samohlások v texte súčasne so zdôrazňovaním dĺžky vo výslovnosti: Malý zajačik sedí na lúke.
  • Tvorenie viet so slovami, ktoré sa líšia dĺžkou samohlások: lyže – líže, pani – páni.
  • Zapisovanie iba samohlásky alebo len dlhej samohlásky zo slov, ktoré dieťaťu rodič diktuje.
Cvičenia na nácvik rozlišovania slabík dy – di, ty – ti, ny – ni, ly – li:
  • Pri nácviku je vhodné ako pomôcku použiť tvrdé a mäkké kocky.
  • Rodič hovorí rôzne dvojice slabík/slov, dieťa ich opakuje a ohmatáva príslušnú tvrdú alebo mäkkú kocku, podľa toho, či sa jedná o tvrdú alebo mäkkú slabika.
  • Vyhľadávanie slov s danou slabikou. Dieťa stláča tvrdú kocku „ny“ (ný), súčasne slabiku vyslovuje a vyhľadáva slovo s touto slabikou (dobrý, pekný).
  • Určovanie slabík v slovách. Začína sa slovami, kde je sledovaná slabika na začiatku, na konci a v strede slova. Rodič vysloví slovo, dieťa ho opakuje a súčasne stláča príslušnú kocku.
  • Rozlišovanie slov, ktoré sa líšia tvrdosťou slabík. Doplňovanie slov do viet, napr. Na stene (tykajú – tikajú) hodiny.
Precvičovanie takých slov, ktoré obsahujú viacej kritických slabík (hodiny).
Cvičenia na nácvik rozlišovania sykaviek s, š, z, ž, c, č:
  • Rozlišovanie sykaviek v slabikách a v slovách (dieťa má na kartičkách napísané sykavky, rodič vyslovuje slabiky/slová a dieťa dvíha kartičku s príslušným písmenom).

Vyhľadávanie slov so sykavkami.

  • Rozlišovanie sykaviek, ktoré menia zmysel slova: sem – zem.
  • Rozlišovanie viacerých sykaviek v jednom slove: rozcvička, zastávka

Cvičenia na vynechávanie a pridávanie písmen alebo slabík:

  • Písomná analýza a syntéza slov: Rodič povie nejaké slovo napr. streda, dieťa ho zopakuje.
  • Potom rodič slovo vyhláskuje: s-t- r-e- d-a, dieťa taktiež. A nakoniec dieťa dané slovo napíše.

Tvorenie slov z prehadzovaných písmen: i-ž- t-k- z-o- á = zážitok.

  • Podčiarkovanie správne napísaných slov: suseda – sesuda – sedusa.
  • Písanie na stroji alebo na klávesnici zobrazenej na papieri.

Cvičenia na osvojovanie si gramatických pravidiel:

  • Vyhľadávanie príbuzných slov: napr. rodič povie slovo mačka, dieťa slová mačací, mačička.

Doplňovanie samohlások i – y ústne.

  • Rôzne doplňovacie cvičenia: Katar-na um-la v um-vačke r-ad.

 

DECEMBER 2016

Námety pre rodičov, ako pracovať s dieťaťom, ktoré má dysgrafiu – vývinovú poruchu písania.

Pri písaní je zapojených mnoho svalov, ktorých nadmerné zaťažovanie spôsobuje únavu pre celý organizmus. Preto je pri písaní veľmi dôležitá:

  1. správna poloha tela
  2. správna poloha dolných končatín
  3. správna vzdialenosť hlavy od papiera
  4. správne držanie písacieho nástroja

Dieťa s dysgrafiou nepreťažujte stálym písaním. Dávajte prednosť krátkym cvičeniam, ktoré sú často a starostlivo vykonávané. Dôležité sú uvoľňovacie cviky. Robíme ich najskôr na zvislej, potom na šikmej a nakoniec na vodorovnej ploche. Nech dieťa používa také písacie potreby, ktoré zanechávajú ľahkú stopu (napr. voskové pastelky, kriedy, ceruzky s mäkkou tuhou). Cvičenia robíme najskôr na veľkú plochu (napr. baliaci papier), ktorú postupne zmenšujeme až do veľkosti písania v zošite. Plynulosť a rýchlosť pohybov pri písaní môžeme podporovať pesničkami, či riekankami. Tieto cvičenia prispievajú k psychickému uvoľneniu dieťaťa a k motivácii. Taktiež nacvičujeme aj písanie jednotlivých písmen a spojov medzi nimi. Používame pomocné linajky bez ohľadu na vek. Písanie písmena a smer písania aj slovne komentujeme (napr. šikmo hore, rovno dole, malý oblúčik), pokiaľ dieťa písanie nezvláda. Vhodné je tiež obťahovanie jednotlivých tvarov písmen, písanie písmen do vzduchu, ale aj do múky, snehu či piesku. Od písania písmen prechádzame postupne k písaniu slabík, slov, viet a krátkych textov.

Ďalej je dôležité zamerať sa aj na rozvíjanie jemnej a hrubej motoriky.

Jemná motorika:

• pohyby prstov – dotýkanie sa prstov oboch rúk aj bez zrakovej kontroly, postupné dotýkanie palca aj s ďalšími prstami, strihanie prstami (nožničky), mávanie prstov, napodobňovanie hry na klavír, stláčanie štipca medzi palcom a jednotlivými prstami, ...

• cvičenia pohybovej pamäti – opakovanie cvikov predvedených rodičom, spojenie cvikov do krátkych zostáv, sledovanie uvoľňovacích cvikov a ich napodobňovanie spamäti

• modelovanie, skladanie z papiera, navliekanie korálikov, omaľovánky

Hrubá motorika:

• pohyby paží – mávanie, krúženie ramenami, krúženie predlaktím, striedanie upaženia, vzpaženia...

• pohyby dlaní – vpred, vzad, vpravo, vľavo, krúženie dlaňami, tlačenie dlaní proti sebe a uvoľňovanie, striedanie úderov dlaní a pästí o podložku, otváranie a zatváranie dlaní v päsť...

 
 
NOVEMBER 2016
 

Námety pre rodičov, ako pracovať s dieťaťom, ktoré má dyslexiu – vývinovú poruchu čítania

Tieto slovné hry a úlohy môžete hrať kedykoľvek a kdekoľvek, nielen doma, ale aj napr. v aute, či na prechádzke.

  • Dajte dieťaťu starý časopis alebo noviny. Nechajte ho vymaľovávať či podčiarkovať slová alebo len tie samostatné písmenká, ktoré si najviac mýli pri písaní a čítaní.
  • Rozstrihajte stránku časopisu, novín alebo len samostatné vety v článku a nechajte dieťa, aby to poskladalo späť do pôvodnej formy ako puzzle. Tiež mu môžete nastrihať akýkoľvek text, aj z viacerých rôznych zdrojov a nechať dieťa, nech si vytvorí vlastný príbeh.
  • Keď dáte dieťaťu na text farebnú fóliu, text ho viac zaujme a bude sa mu aj viac páčiť.
  • Dávajte dieťaťu hádanky zložené z dvojíc podobných slov, pri ktorých bude musieť určiť, či sú rovnaké alebo odlišné. Napríklad krik – krík, ples – pleš, lyže – líže, pani - páni a pod.
  • Pri prechádzke menujte rôzne predmety a veci, ktoré vidíte a úlohou dieťaťa bude tieto predmety zrakom nájsť a povedať, či sa nachádzajú vpravo alebo vľavo. Dieťa si tým trénuje pozornosť a pohotové vnímanie.
  • Určite si spoločne základ slova a úlohou dieťaťa je striedavo hovoriť také slová, ktoré obsahujú tento základ; napríklad CHOD – východ, príchod, pochod, rozchod atď.
  • Hrajte slovný futbal. Povedzte ľubovoľné slovo, na ktoré musí dieťa nadviazať tak, žepoužije posledné, alebo dve posledné písmenká z vášho povedaného slova. Napríklad „malina“, nasledujúce slovo bude teda „napolitánka“, ďalšie „kapusta“ , potom „taška“ atď. Končí sa, keď niekto nevie alebo sa nedá na dané slovo vytvoriť ďalšie.
  • Zadajte dieťaťu určité slovo, ktoré by malo byť dostatočne dlhé. Z daného slova potom nech vytvorí, podľa možnosti, čo najväčší počet nových slov, obsahujúcich len písmenká z daného slova. Môžu sa používať len písmenká s danou diakritikou v tom určenom slove. Tak napríklad „inteligencia“. Z neho vytvorené slová sú: igelit, gate, ten, nite, letec a pod.
 
 
OKTÓBER
 
SPRÁVNE SEDENIE
 

Pri správnom písaní/kreslení je dôležité osvojiť si aj správne návyky sedenia.

Prvé návyky správneho sedenia a držania tela pri písaní by dieťa malo dostať už v útlom veku, v rodine a v predškolskom zariadení.

Dieťa sedí na celom sedadle stoličky tak, aby sa nehrbilo. Nohy má celou svojou plochou na podlahe, aby sa rôzne nekrútilo. Päty sú pod kolenami. Kolená by mali byť od seba na šírku dvoch detských pästičiek Trup tela je mierne naklonený dopredu, ale hrudník sa nedotýka lavice. Je od nej vzdialený približne 3 až 5 cm, čo je asi šírka detskej dlane. Predlaktia sú voľne opreté o písaciu dosku. Lakte sú v správnej polohe, ak mierne presahujú okraj písacej dosky a sú nepatrne vzdialené od tela. Hlava je mierne naklonená nad písankou. Oči sú od písanky vzdialené približne 30 až 35 cm. Vzdialenosť si deti prakticky nacvičia tak, že sa dotknú písacej dosky lakťom a ukazováky oboch rúk položia pod očné viečka po obidvoch stranách tváre.

Písanka je celou plochou na písacej doske. Pri písaní zviera so spodným okrajom lavice uhol 15 až 25 stupňov.

          
 
SEPTEMBER
 
SPRÁVNE DRŽANIE CERUZKY
 

Správny úchop písadla je tzv. „štipkový“ úchop. Tvoria ho palec, ukazovák a prostredník. Ceruzka leží na poslednom článku prostredníka. Zhora ju pridržiava bruško palca a bruško ukazováka. Celá ruka aj prsty sú uvoľnené.

Nezvierajú ceruzku kŕčovito. Ukazovák nesmie byť prehnutý. Hrot ceruzky musí smerovať k ramenu. Všetky ostatné držania ceruzky sú nesprávne.

Je dôležité, aby si dieťa pred písaním/ kreslením ruky uvoľnilo. K nácviku správneho držania ceruzky je nevyhnutné dieťa vedome viesť už od chvíle, kedy prvýkrát berie do ruky ceruzku a začína tak s prvým kreslením. Je to zvyčajne medzi 2 a 4 rokom života dieťaťa.

Motivačná básnička na správne držanie. Položíme si ceruzku na stôl a začíname.

Jeden, dva tri rôčky mám. (palcom, ukazovákom a prostredníkom ukážem tri; zvyšné dva prsty – prstenník a malíček zostanú ohnuté dovnútra dlane. Môžu zvierať fazuľku. Obr. 1. )

Ceruzku do rúčky dám. Palcom a ukazovákom ju chytím za špicatý hrot, (nie úplne pri hrote, ani nie príliš ďaleko od spodného konca ceruzky; palec a ukazovák by mali tvoriť kvapku. Medzi hrotom ceruzky a prstom by mali byť asi 2 cm. Problém s výškou úchopu môžeme vyriešiť jednoducho – na ceruzku navlečieme tenkú gumičku.). Druhou rukou ju otočím a položím do jamky, (okraj dlane medzi palcom a ukazovákom, t.j. spodná časť kvapky).

Najvyšší prštek zospodu dám. (prostredník, ktorý sa dotýka ceruzky na mieste vedľa nechtu).

Teraz to už správne mám. :)