Poradenstvo

 

Marec                    

Orientácia v priestore, pravo-ľavá orientácia

Priestor je vo všeobecnosti vymedzený tromi osami – horizontálnou, vertikálnou a predo-zadnou. Zvládnutie orientácie v priestore a čase je potrebné pre náš každodenný život, a samozrejme aj pri nadobúdaní školských schopností. Nejedná sa pritom iba o správne pomenovanie, ale o vnútorné uvedomenie si priestoru a času. Slabšie rozvinutá priestorová orientácia môže vplývať na niektoré oblasti vzdelávania, napr. čítanie a písanie zrkadlovo otočených písmen alebo číslic (b-d, 6-9), orientácia v texte, na číselnej osi, riešenie geometrických úloh... Pri tréningu priestorovej orientácie zvyčajne začíname pojmami hore, dole, nad, pod, horný, dolný. Pokračujeme pojmami vpredu, vzadu, pred, za, vedľa, medzi, prvý, posledný, hneď pred, hneď za. Prechádzame k pojmom vpravo, vľavo (najskôr na sebe, potom pri umiestňovaní predmetov, neskôr na druhej osobe a pri pohybe v priestore). Uvádzame niekoľko jednoduchých aktivít, pomocou ktorých môžeme rozvíjať
priestorovú orientáciu:

  • ukáž pravú ruku, ľavé koleno...; polož predmet vpravo, vľavo, vedľa, pod...; na obrázku
  • ukáž, čo je vpravo, vľavo, hore, vpravo hore...;
  • hľadaj skrytý predmet podľa inštrukcií („Choď rovno, doprava...“);
  • hárok papiera rozdelený na štyri sektory podľa vertikálnej a horizontálnej osi (vpravo dole polož autíčko...);
  • kresebný diktát (do stredu nakresli dom, napravo nakresli strom, vľavo hore slniečko...);
  • pravou rukou ukáž ľavé ucho...; ukáž, kde mám pravé ucho...;
  • na prechádzke pomenúvajme, čo je vpravo, vľavo...

 

 

          Február   Dysortografia

 

Dysortografia je vývinová porucha učenia, pre ktorú je charakteristické oslabenie pravopisných schopností. Proces osvojovania si pravidiel pravopisu je významne spomalený. Pri práci s dieťaťom s dysortografiou je dôležité poskytnúť mu dostatok času na naučenie sa konkrétneho pravidla, pracovať systematicky, krok po kroku, ubezpečiť sa, že rozumie preberanému učivu, a až po jeho zvládnutí prejsť k novému pravopisnému pravidlu. Dieťaťu vždy poskytujeme možnosti na precvičovanie toho, čo sa učilo, aby sa vedomosti upevnili a postupne zautomatizovali. Je potrebné hľadať vhodné stratégie učenia sa, aby dieťa rozumelo učivu a vedelo ho používať v praxi, nie len „recitovať“ definície. Mnohým deťom pomáha názorný materiál, s ktorým môžu manipulovať, rôzne schémy, kresby (napr. vybraných slov), piesne, ktorých obsahom je dané učivo... Dôležité je, aby vedelo, o aký jav sa jedná, a aby vedelo s pomôckou správne pracovať. To mu poskytne istotu k tomu, že úlohu dokáže úspešne zvládnuť. Skúsenosť, že to zvládlo, ho môže významne motivovať k ďalšej práci.

Január

Dysgrafia

Dysgrafia sa považuje za vývinovú poruchu učenia, ktorá sa prejavuje v písomnom prejave (napr. úprava, osvojenie jednotlivých písmen, spojenie hláska-písmeno). Písanie je pre dieťa s dysgrafiou veľmi náročné. Spotrebuje veľa síl, a preto je preň obtiažne sústrediť sa aj na gramatiku a používať vedomosti, ktoré bežne ovláda. Dieťa s dysgrafiou píše neúhľadne až nečitateľne, môže robiť veľa chýb, ktoré ale nehodnotíme ako gramatické chyby (napr. písanie i/y, diakritika, gramatika vybraných slov). Jedná sa skôr o zamieňanie, vynechávanie alebo pridávanie písmena, nedodržiavanie hraníc slov (napr. „počulsom“), nesprávne viazanie písmen (nadbytočné alebo viacnásobné ťahy, nesprávne umiestnenie spojov). Časté je aj nedodržiavanie liniatúry (písanie mimo línie riadku, veľké a malé písmená majú rovnakú veľkosť), nedodržiavanie veľkosti a sklonu písma, tvaru písmen. Dieťa si často nepamätá tvar písmena a má ťažkosti napodobniť ho. Môže písať pomaly, robiť častejšie prestávky na uvoľňovanie ruky a prstov. Automatizácia písania nastupuje neskôr, aj napriek tomu, že dieťa pri písaní vynakladá zvýšenú námahu. Výsledok však nezodpovedá jeho úsiliu. Prepisovanie úloh neprináša zlepšenie. Odporúčame skôr rozvíjať hrubú a jemnú motoriku, grafomotoriku, vizuomotorickú koordináciu, ako aj zaraďovanie uvoľňovacích cvičení pred samotným písaním a v prípade potreby aj počas písania. Za vhodné aktivity považujeme napríklad strihanie, lepenie, trhanie novinového papiera, navliekanie, kreslenie, maľovanie, odkresľovanie, hru s plastelínou, či kinetickým pieskom. Užitočné sú aj rôzne pohybové aktivity. Nezabúdajme sa zameriavať aj na to, čo dieťa dokáže, poukazujme na to a postupne pracujme na rozvoji toho, čo je oslabené.

 

 

December

Bustrofedon

Bustrofedon je spôsob písania, pri ktorom deti alebo dospelí píšu prvý riadok zľava doprava a v druhom riadku píšu sprava doľava. Tretí riadok začínajú písať opäť vľavo, do štvrtého riadku vstupujú z pravej strany. Písmená, ktoré sú v riadkoch začínajúcich sprava, píšu zrkadlovo. V niektorých jazykoch v histórii sa takto písalo štandardne, údajne aj v období starovekého Grécka. V súčasnosti poznáme jazyky, v ktorých sa píše sprava doľava, napr. arabské, či hebrejské písmo. Pri bustrofedonovom spôsobe písania sa akoby stretá spôsob písania, napr. latinky a hebrejčiny. Medzi významné osobnosti, ktoré písali bustrofedonom, patrí Leonardo da Vinci. Pre seba písal bustrofedonom, avšak pre iných písal vždy zľava doprava, aj keď ho to stálo viac úsilia. Deti, ktoré píšu bustrofedonom, si môžu zamieňať zrkadlovo podobné písmená, napr. b-d, n-u. V prípade, že to deti potrebujú, môžeme im napríklad založiť zošit, do ktorého budú písať bustrofedonom len pre seba. Všade inde by mali písať vždy zľava, aby to, čo napíšu, mohli všetci prečítať. Pre lepšie zapamätanie si tvaru a smeru otočenia písmena môžeme použiť vkladačky (písmená abecedy, ktoré sa vkladajú do drevenej predlohy). Písmenko b sa nedá umiestniť do otvoru pre písmenko d. Užitočné môžu byť aj šmirgľové písmená, ktoré dieťa vníma aj hmatom.

 

November- DYSLEXIA

Špecifická vývinová porucha čítania (dyslexia) sa považuje za najčastejšie diagnostikovanú vývinovú poruchu učenia. Ide o narušenú schopnosť naučiť sa čítať, pričom dieťa má primerané intelektové schopnosti, vhodné pedagogické vedenie a podporu zo strany rodiny. Toto narušenie má neurobiologický pôvod. Prejavuje sa v oblasti rýchlosti, plynulosti, presnosti, techniky čítania a porozumení prečítanému textu.

Rozlišujeme dva typy dyslexie, pravohemisférovú (P-typ) a ľavohemisférovú (Ľ-typ).
Deti s pravohemisférovou dyslexiou zvyčajne čítajú pomerne presne, bez veľkého počtu chýb, avšak veľmi pomaly, ťažko si vybavujú obsah toho, čo čítali. Pri tomto type je nedostatočne rozvinutá ľavá mozgová hemisféra.
Deti s ľavohemisférovou dyslexiou čítajú pomerne rýchlo, avšak s množstvom chýb, často si domýšľajú slová. Stáva sa, že slovo prečítajú nesprávne, ale zreprodukujú ho správne. Čítajú prevažne na základe porozumenia a pamäti.

Uvádzame niekoľko cvičení na rozvoj oslabených schopností detí s dyslexiou:
1. P-typ: cvičenia na rozvoj fonematického uvedomovania, tvaroslovia, čítanie textu s vynechanými písmenami, doplňovanie zmysluplných slov do textu, rýmovačky.
2. Ľ-typ: cvičenia na rozvoj zrakového vnímania, priestorovej orientácie, fixácia tvaru písmen aj prostredníctvom hmatu, napr. písaním písmen do piesku, obťahovanie tvaru textilného, či šmirgľového písmena, čítanie textu tvoreného rôznymi typmi a farbami písma, motorické čítanie.

Október
 
Nácvik písania písmen v prvom ročníku


Veľkým zážitkom pre prvákov, a výzvou zároveň, je písanie a čítanie. Pri nácviku písania je vhodné, aby sa dieťa oboznámilo s písmenom viacerými spôsobmi, aby s ním malo čo najviac rôznych skúseností. Ponúkame niekoľko nápadov, ako môžeme deťom hravou formou priblížiť konkrétne písmeno:

  • hľadať a zvýrazňovať dané písmeno v slovách (napr. aj v názvoch obchodov popri ceste do školy),
  • modelovať písmeno z plastelíny,
  • písať písmeno do piesku alebo múky,
  • vypichovať línie písmena podľa predlohy do papiera,
  • pomocou špagátu/švihadla vytvoriť na zemi písmeno a prejsť sa po jeho línii.

Aktivitu môžeme doplniť o ďalší prvok - ak to dieťa zvládne, je vhodné, aby sa na začiatku nadýchlo a na jeden pomalý výdych hovorilo dané písmeno súbežne s tým, ako kráča po špagáte, napr. kráča po vytvorenej línií a nahlas hovorí „aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa“ až kým prejde na koniec línie.
Tieto aktivity môžeme prepojiť s hrou, v ktorej budeme s dieťaťom vymýšľať slová začínajúce sa na dané písmeno. Je vhodné vopred si pripraviť niekoľko obrázkov vyjadrujúcich slová s rovnakým začiatočným písmenom, napríklad obrázok auta, ananásu...
Pred samotným písaním sa tiež odporúčajú grafomotorické cviky, ktorých cieľom je uvoľnenie ruky a zápästia dieťaťa (rozcvička zameraná na horné končatiny, obťahovanie jedným ťahom, kreslenie kruhov...).


Prajeme veľa úspechov :)

 

September 2018- Ako sa popasovať s diktátmi?

Diktáty trápia mnohých školákov bez ohľadu na vek, či pohlavie. Správne napísanie počutého textu predstavuje zložitý proces zahrňujúci fonematicko-fonologické uvedomovanie, spracovanie auditívneho podnetu a jeho vyjadrenie v grafickej podobe, ovládanie pravopisných pravidiel a ich aplikovanie v praxi. A to všetko v limitovanom čase.
Ponúkame Vám niekoľko tipov, ako trénovať písanie diktátov v domácom prostredí:

  1. Čítanie – pri čítaní sa stretávame s gramaticky správnym textom, prostredníctvom ktorého sa prirodzene oboznamujeme s pravopisom. Gramatiku v tomto prípade vnímame zrakom aj sluchom (pri hlasnom čítaní). Pravidelné čítanie predstavuje efektívny nástroj zlepšenia výsledkov aj v diktátoch.
  2. Odpis, prepis krátkeho úryvku – text vyberáme tak, aby bol pre žiaka zaujímavý. Pri tejto forme precvičovania diktátov zapájame zrakovú aj motorickú (grafomotorickú) zložku. V prípade, že žiak urobí chybu, požiadame ho, aby dané slovo napísal ešte aspoň dvakrát, aby si zapamätal a upevnil to, čo je správne.
  3. Predčítanie diktátu – za efektívnu sa považuje aj možnosť, že si žiak najskôr text prečíta, a až potom mu bude diktovaný.
  4. Doplňovačky – text zameraný na doplňovanie konkrétneho javu/pravidla (dĺžne, vybrané slová, vlastné podstatné mená, čiarky...).

Je vhodné striedať tieto, alebo ďalšie formy precvičovania diktátov. Spoločným menovateľom je však pravidelnosť a postupnosť od jednoduchšieho k zložitejšiemu. Žiak potrebuje zažiť úspech a podporu, aby si viac veril, prežíval menší stres a mal pozitívnejší vzťah k tejto činnosti. Pravidelný tréning v príjemnom prostredí by mal prispieť k úspechom žiaka aj pri písaní diktátov.