Poradenstvo

 

November

 

 
Pri nácviku čítania, či písania je vhodné voliť aj aktivity, ktoré stimulujú čiastkové oblasti.
Jednou z takýchto oblastí je zrakové vnímanie. V rámci rozvoja vizuálnej percepcie existuje množstvo cvičení, ako napríklad rozlišovanie figúry a pozadia, rozlišovanie reverzných, t.j. „zrkadlovo“ otočených tvarov, hľadanie rozdielov na podobných obrázkoch a pod. Dnes by sme Vám radi ponúkli námety aktivít pre malých „detektívov“.

1. Dekódovanie symbolov. Dieťa má k dispozícii predlohu, podľa ktorej dopĺňa chýbajúce grafické prvky do prázdnych políčok. Dieťa vedieme k tomu, aby chýbajúce znaky doplňovalo čo najpresnejšie, a čo najrýchlejšie.

2. Cvičenie očných pohybov. Úlohou dieťaťa je sledovať symboly, písmená zľava doprava a odhaliť zašifrovanú „záhadu“.

 

Október

Tangram – hra pre malých aj veľkých ��

Tangram je logická hra, ktorá nám pomáha hravou formou rozvíjať viacero dôležitých schopností a zručností. Jedná sa vlastne o „puzzle“ zložené zo siedmich častí, ktoré vytvárajú štvorec. Jednotlivé časti sa môžu rôzne kombinovať, nesmú sa však prekrývať. Zo siedmich častí tangramu je možné postaviť niekoľko tisíc obrazcov rôznej náročnosti. Úlohou hráča je vytvoriť obrázok podľa predlohy alebo vytvoriť obrázok podľa vlastnej fantázie, následne ho zakresliť, a tak vytvoriť novú predlohu. Pomocou tohto hlavolamu môžeme deti učiť farby, či geometrické tvary. Hra tiež rozvíja priestorovú orientáciu, tvorivosť, logické myslenie, pozornosť, zrakové vnímanie, vizuomotoriku, či jemnú motoriku.

September
 
„V zdravom tele, zdravý duch.“
 
Školský rok prináša viacero zmien do života žiakov. Jednou z takýchto zmien môže byť aj menej času a príležitostí na aktívny pohyb. A práve k tomu by sme vás radi povzbudili.
Nie zbytočne sa hovorí: „V zdravom tele, zdravý duch.“. To platí aj pre deti a žiakov, pre ktorých je zvládanie školských povinností a nárokov problematickejšie. Títo žiaci majú podľa štúdií preukázateľne menej pohybovej aktivity ako ich rovesníci (Robertson a kol., 2018).
Môže to súvisieť s tým, že trávia viac času pri domácich úlohách a príprave na ďalší školský deň.
Ďalšie výskumy potvrdzujú, že práve pravidelné fyzické cvičenie napomáha nielen psychickej pohode, ale tiež zlepšuje obratnosť, silu, reakčný čas, rýchlosť a vytrvalosť (Jeng a kol., 2017). Povzbudzujme teda deti a žiakov k pohybu, ktorý im prinesie nielen radosť, ale aj mnoho ďalších benefitov. :)
 
 

      J ú n 

 

Trénujeme čítanie s porozumením
 
 
 
Čítanie s porozumením predstavuje jeden zo základov efektívneho prijímania informácií z akéhokoľvek textu (knihy, internetové zdroje...), a teda aj úspešného zvládnutia preberaného učiva v škole. Existuje niekoľko stratégií, ktorými môžeme túto schopnosť trénovať. Uvádzame niektoré z nich:
 
1. oboznámenie sa s novou slovnou zásobou – z textu vopred vyberieme (označíme) slová, s ktorými by mohlo mať dieťa problém (nové, zložité, cudzie slová...) a oboznámime ho s nimi. Ubezpečíme sa, že bude poznať význam nového slova, bude ho vedieť správne prečítať a napísať. Môže si založiť „slovníček nových slov“ - malý zošit, v ktorom bude mať nové slová zapísané, zaznamenaný ich význam, zakreslené, nalepený obrázok...
 
2. vizualizácia – čítaný text môžeme doplniť vhodným obrázkovým materiálom (obrázky v knihe, na internete, fotky, kresby...), ktorý je vhodné usporiadať v správnom poradí podľatextu.
 
3. dramatizácia – v prípade, ak je možné dramaticky znázorniť niektoré pasáže textu, môžeme sa spolu s dieťaťom „zahrať na hercov“, a tak sa vžiť do situácie opísanej v texte.
 
4. vymýšľanie/hľadanie nadpisu – dieťa môže byť „spoluautor“, ktorý vymýšľa ľubovoľný nadpis vystihujúci daný text. Môžeme mu pomôcť niekoľkými možnosťami, z ktorých vyberie tú najvhodnejšiu.
 
5. predikcia deja/záveru – s dieťaťom sa rozprávame o príbehu v texte a dávame mu priestor na spontánne domyslenie textu podľa vlastných predstáv. Následne text dočítame a zisťujeme, či autor pokračuje v deji rovnako, ako predpokladalo dieťa, prípadne sa zamýšľame nad tým, prečo sa dej vyvíja inak.
 
6. prerozprávanie hlavnej dejovej línie vlastnými slovami – dieťaťu môžeme pomôcť otázkami (zaujíma nás, kto vystupoval v texte, čo sa tam dialo, ako sa to skončilo...).
 
7. pojmové mapy – graficky/vizuálne znázorníme základné pojmy, myšlienky, koncepty a ich vzájomné vzťahy.
 
8. príbehové mapy – graficky/vizuálne (napr. do obdĺžnikov prepojených šípkami) znázorníme základné údaje z textu, ako napr. kontext deja (kde, kedy sa odohráva), hlavné a vedľajšie postavy, problém/zápletka, dôležité udalosti, ich vzájomné súvislosti, záver, poučenie...

 

Včielka – osobný tréner čítania


Online tréningový program, ktorý pomáha deťom pri prekonávaní ťažkostí s čítaním. Zameriava sa najmä na
posilňovanie fonologických funkcií, rozvíja správnu techniku čítania, ako aj porozumenie čítanému. Stimuluje aj ďalšie
potrebné funkcie. V programe je možné využiť automatickú orientačnú diagnostiku problémových oblastí, na základe
ktorej je možné zostaviť súbor cvičení pre konkrétne dieťa. Tento program je využiteľný v školskom, poradenskom aj
domácom prostredí.

Viac informácii na https://nova.vcielka.online/ .