Novinky
Jednou z tém v "Odborne na slovíčko" v sérii podcastov, ktoré sa venujú rôznym diagnózam a odporúčaniam, ako s nimi môžu pedagogickí a odborní zamestnanci pracovať je narušená komunikačná schopnosť. Rozprávať o nej bude logopedička PaedDr. Ľubica Hollá. Zistíte, aké druhy narušenej komunikačnej schopnosti poznáme, aké sú príčiny ich vzniku, ale taktiež ako prebieha ich diagnostika.
Pýta sa:
Darina Mikolášová
Odpovedá:
PaedDr. Ľubica Hollá, logopedička
Link na rozhovor:
https://vudpap.sk/narusena-komunikacna-schopnost/
V druhej časti podcastu "Odborne na slovíčko" pokračujeme na tému narušená komunikačná schopnosť spolu s logopedičkou PaedDr. Ľubicou Hollou. Dozviete sa konkrétne odporúčania pre pedagogických a odborných zamestnancov ako pracovať s deťmi s narušenou komunikačnou schopnosťou v školskom prostredí, ale aj odporúčania na rôzne logopedické pomôcky či preventívne tréningy. V podcaste taktiež zistíte, akým najčastejším chybám je potrebné sa vyvarovať pri práci s deťmi s narušenou komunikačnou schopnosťou a aká je prognóza jednotlivých druhov.
Pýta sa:
Darina Mikolášová
Odpovedá:
PaedDr. Ľubica Hollá, logopedička
Link na rozhovor:
https://vudpap.sk/ako-pracovat-s-detmi-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou/
V ďalších dvoch nahrávkach z rádia REGINA si môžte vypočuť o balbutizme - zajakavosti
Článok uverejnený
PREDŠKOLSKÁ VÝCHOVA 2 2017/2018 Ročník LXXII
LOGOPEDICKÁ STAROSTLIVOSŤ
(ALEBO ŠKOLSKÝ , ČI KLINICKÝ LOGOPÉD?)
V súčastnosti opätovne začíname pozorovať zvyšujúci sa počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS). Okrem rodičov a pediatrov, sa s deťmi s poruchami reči stretávajú aj učiteľky materských škôl . Vzniká otázka zo strany rodičov i pedagógov : K akému logopédovi mám ísť s dieťaťom , ktoré má ťažkosti s rečou? V našich podmienkach pracujú logopédi, ktorých na základe ich kompetencií, rozdeľujeme na školských a klinických logopédov.
KLINICKÝ LOGOPÉD pôsobí v rezorte zdravotníctva – štátneho, neštátneho alebo súkromného zdravotníckeho (ambulantného alebo ústavného) zariadenia. Vzhľadom na pôsobenie v tomto rezorte klinickí logopédi často spolupracujú aj s inými odborníkmi, ako napr. S neurológom, otorinolaryngológom, foniatrom, pediatrom, plastickým chirurgom, psychiatrom a ďalšími špecialistami..
Klinická logopédia sa zaoberá v rámci komplexnej zdravotnej starostlivosti diagnostikou a terapiou narušenej komunikačnej schopnosti, a to u ľudí ( pacientov ) od narodenia až po dospelosť. Klinickí logopédi sú zazmluvnení s poisťovňami, preto keď idete navštíviť klinického logopéda, potrebujete odporúčanie od pediatra a kartičku poistenca. Každý jeden klinický logopéd musí vychádzať z medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) , ktorá člení druhy rečových porúch na diagnózy. Aj keď v pregraduálnom vzdelávaní sú všetci logopédi dobre pripravení na prácu so všetkými druhmi NKS, v praxi sa ukazuje, že klinickí logopédi sú kompetentnejší pri práci s :
afáziou (získaná orgánová bezrečnosť),
fufňavosťou (narušenie zvuku reči),
palatoláliou (rázštepy),
dysfóniou, afóniou (poruchy hlasu),
dysfágiou (poruchy prehĺtania),
dyzartriou u dospelých a demenciou.
ŠKOLSKÝ LOGOPÉD pracuje v rezorte školstva, jeho pôsobnosť je zakotvená v zákone č. 317/2009 Z.z., kde školský logopéd má postavenie odborného zamestnanca podľa §19 písmena b). Školský logopédi sú zamestnancami Centier špeciálnopedagogického poradenstva (CŠPP), Súkromných centier špeciálnopedagogického poradenstva (SCŠPP) a Centier pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie (CPPaP). Spomenuté zariadenia musia byť zaradené do siete škôl a školských zariadení rozhodnutím Ministerstva školstva. V školách môžu pracovať ako zamestnanci spomínaných zariadení (CŠPP, SCŠPP alebo CPPaP). Vzhľadom na danú skutočnosť, pri návšteve takéhoto zariadenia nepotrebujete na vyšetrenie preukaz poistenca. Štátne poradenské zariadenia sú bezplatné, súkromné môžu mať niektoré služby spoplatnené. Školskí logopédi poskytujú komplexnú diagnostiku a následnú intervenciu deťom s NKS od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie . Okrem spoločných klientov s rezortom zdravotníctva, ktoré sme spomínali vyššie, je ťažisko starostlivosti školského logopéda o osoby s poruchami učenia (dysgrafia, dyslexia, dyskalkúlia, agrafia, alexia, akalkúlia), kde je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga a psychológa. Ďalej sa školskí logopédi podieľajú na tvorbe individuálnych vzdelávacích programov (IVP) pre deti s NKS súvisiacich s integráciou do škôl (MŠ, ZŠ , SŠ). Školský logopéd je kompetentný vyučovať predmet Individuálna logopedická intervencia (ILI) v špeciálnych triedach pre deti s NKS. Nepostrádateľným prínosom školských logopédov je kompetencia realizovať v školských zariadeniach logopedické depistáže , slúžiace na včasné vyhľadávanie detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Spoločnými klientmi v oboch rezortoch – zdravotníctva aj školstva je starostlivosť o deti: s dysláliou (narušenie článkovania reči),
oneskoreným vývinom reči - OVR,
narušeným vývinom reči - NVR,
vývinovou dysfáziou,
zajakavosťou a brblavosťou (narušenie plynulosti reči),
mutizmom a elektívnym mutizmom (psychogénna bezrečnosť)
autizmom a symptomatickými poruchami reči - SPR (narušená komunikačná schopnosť ako sprievodný príznak pri iných dominujúcich ochoreniach, postihnutiach).
PaedDr. Ľubica Hollá
Logopédka SCŠPP Banská Bystrica
Použitá literatúra:
-
http://www.skizp.sk/klinicka-logopedia/klinicka-logopedia
budeme realizovať u predškolákov
tréning fonematického uvedomovania podľa B.D. Eľkonina.
Tréning podporuje predčitateľské zručnosti
a kvalitne pripraví všetkých predškolákov
do prvého ročníka základnej školy.
na rozvoj oromotorického aparátu,
ktorého podpora napomáha
k správnej a čistej výslovnosti.
.jpg)
.jpg)
Článok uverejnený v PREDŠKOLSKEJ VÝCHOVE
1 September/Október 2017/2018 ročník LXXII
DIEŤA S DYSLÁLIOU V MATERSKEJ ŠKOLE
Tak ako sme všetci jedineční, tak aj rečové poruchy u detí sú rôzne a rôznorodo sa prejavujú. Napriek tomu, že môže ísť o jeden druh narušenej komunikačnej schopnosti (NKS), nenájdeme deti , ktorých rečový prejav je rovnako chybný.
"Plečo si mi zoblal hlačku. Ja som sa s ňou hlal! Vláť mi ju. !!!" Takéto situácie sú bežnými v materskej škole. Dieťa nerozpráva pre neho "ťažko" vysloviteľnú hlásku, ale nahrádza ju inou , pre neho jednoduchšou. Toto je najbežnejší druh NKS u detí predškolského veru. Hovoríme o DYSLÁLÍ.
"Co si vcela lobila? Ucila som sa kolculovať. Laz, dva, tli a uz som to vedela." (Čo si včera robila? Učila som sa korčuľovať. Raz , dva, tri a až som to vedela.") Toto dieťa má tiež dysláliu, ale považujeme za potrebné upozorniť, že už nevie povedať viac hlások . V tomto prípade ide o hlásky „R“ a sykavky „Č“, „Ž“. V takýchto prípadoch sa reč pre komunikačného partnera stáva už trochu ťažšie zrozumiteľná. Dieťa už musíme oveľa pozornejšie počúvať, aby sme mu porozumeli.
"Boi kme v kiukuke. kákai tam opike. Pek a maka ka nakánai. Kako nák okokmiau." (Boli sme v cirkuse. Skákali tam opice. Pes a mačka sa naháňali. Šašo nás rozosmial.) Reč dieťaťa je veľmi ťažko zrozumiteľná. Môžeme konštatovať, že pre cudziu osobu je komunikačný prejav dieťaťa úplne nezrozumiteľný. Toto je najťažšia forma dyslálie.
Z vyššie uvedených rečových príkladov môžeme vidieť, že dyslália môže mať rôzne podoby. Podľa rozsahu dysláliu delíme na:
- dysláliu parciálnu – dieťa nevie vyslovovať jednu hlásku (odborne hovoríme o jednom artikulačnom okruhu), reč dieťaťa je zrozumiteľná
- dysláliu multiplex – dieťa nevie vyslovovať viac hlások (minimálne z dvoch aktikulačných okruhov), reč dieťaťa je ťažšie zrozumiteľná ,
- dyslália universalis – veľmi ťažko až úpne nezrozumiteľná reč.
Veľmi dôležité sú však medzníky, ktoré určujú, kedy má dieťa danú hlásku vedieť vyslovovať. Nemôžeme ešte hovoriť o dyslálií , ak dieťa v štvrtom roku života nevie povedať hlásku R. Na základe vývinu reči túto hlásku ani nemusí vedieť povedať. Aby sme sa vyhli nesprávnemu posudzovaniu v prejave dieťaťa v hovorení konkrétnych hlások uvádzame v tabuľke fyziologický vývin hlások slovensky hovoriacich detí. Je to priemer vekového obdobia , preto niektoré deti môžu danú hlásku vyslovovať skôr a iné neskôr . Neskôr v tomto kontexte neznamená oneskorenie o rok ale približne to môže byť obdobie cca 2 až 3 mesiace.
Tab. Chronologický vývin hlások| VEK DIEŤAŤA |
ARTIKULOVANÉ HLÁSKY (fyziologický vývin) |
TREBA VYHĽADAŤ POMOC LOGOPÉDA (keď dieťa neartikuluje hlásky v danom roku života) |
| 12-18 mesiacov |
A, E, I, O, U, M, B, P, T |
|
| 18-24 mesiacov |
D, N, V, F, K, J |
dieťa vôbec nerozpráva |
| 24-30 mesiacov |
H, G, S, C, Ť, Ď, Ň |
dieťa vôbec nerozpráva |
| 30-34 mesiacov |
Z, Č, Š |
dieťa vôbec nerozpráva |
| 3-4 roky |
Ž |
Ť, Ď, Ň |
| 4-5 rokov |
špecifické asimilácie sykaviek S/Š, C/Č, Z/Ž, R, L |
C, S, Z, Č, Š, Ž |
| 5-6 rokov |
R |
R, L |
Dyslália je druh narušenej komunikačnej schopnosti, pri ktorej je narušená len výslovnosť hlások. Dieťa nemá žiadne iné ťažkosti. Dobre počuje, má dobré porozumenie, správne používa gramatické javy slovenského jazyka. Nepriame vyvodzovanie jednotlivých hlások začína s nástupom prvej hry. Dieta sa hrá s vláčikom a napodobňuje jeho zvuk – šššššš (trénujeme nepriamo vyvodenie hlásky „Š“) Takto je vhodné postupovať aj pri iných hláskach počas spontánneho hrania sa. Jeho hru je možné podporiť príslušným zvukom , ako napr. lietadlo letí vo vzduchu žžžžž, voláme sa mačku ččččč, had sa plazí sssss, mucha letí zzzzz, princezná sa raduje a spieva si la,la,la,la,la.
Učiteľky materskej školy podporujú správny rečový vývin jednotlivých hlások detí prípravnými cvičeniami a nepriamymi metódami. Prípravnými cvičeniami môžeme trénovať oromotoriku rečových orgánov. Tento typ cvičení majú deti rady. Sú to hry ako vyplazíme jazýček, olizujeme pery atď.. – jednoducho sa hráme s rečovými orgánmi. Použiť môžeme:
- fotografie, na ktorých je naznačený pohyb rečového ogránu,
- nápodobu, tzv. pohyb dieťaťu ukážeme (musíme byť však tvárou tvár k dieťaťu)
- rozprávky – do deja zaraďujeme pohyby artikulačných orgánov,
- hru na spôsob človeče nednevaj sa , no na každom okienku bude obrázok nejakého konkrétneho pohybu,
- počítačový program.
Významnú rolu popri oromotorike zohráva sluchová spätná väzba.
- Dieťa musí vedieť počúvať, čím je podporovaná fonematická diferenciácia. Pokiaľ dieťa nepočuje hlásku, ktorú nevie vysloviť, nevie sa ju ani naučiť. Preto musíme dieťa stimulovať k tomu, aby sa začalo počúvať. Veľmi jednoduchou hrou je sluchové pexeso. Potrebujem k tomu : 10 plastových obalov z čokoládových vajíčok, kde každú dvojicu (pár) naplňte rovnakým množstvom rovnakého materiálu (napr. múkou ryžou, fazuľou, a pod.). Jednotlivé obaly dobre uzavrite a položte pred dieťa. Hra môže začať. Dieťa si vyberie jedno vajíčko a jeho úlohou je nájsť k nemu pár. Vyhľadáva spôsob hrkania a porovnávania počutých zvukov. Táto hra je pre deti, ktoré majú oslabenú fonematickú diferenciáciu, pomerne ťažká, ale pravidelným tréningom dosiahnu zlepšenie.
- Vyššia úroveň vo fonematickom tréningu môže byť realizovaná vtedy, ak dieťa samé diferencuje hlásky. Napríklad : Dieťaťu ukáže dospelý dva obrázky (KOZA – KOSA) „Ukáž, kde je kosa! ", alebo dieťaťu dospelý poviete dve slová (LAK – RAK). "Sú tieto dve slová rovnaké?“ „To čo som povedala znelo rovnako alebo rôzne?"
- Najvyššia úroveň fonematického tréningu je tvorba slov na danú hlásku.
Správna a čistá reč je významná pri vstupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. Je nevyhnutné jej venovať dostatočnú pozornosť a v prípade , že dieťa má problémy vo výslovnosti jednotlivých hlások je vhodné odporučiť rodičovi/rodičom kontaktovať logopéda, ako súčasť včasnej korekcie a zároveň i prevencie pred problémami v škole v rámci čítania a písania.
PaedDr. Ľubica Hollá logopedka - SCŠPP Banská Bystrica
Použitá literatúra:
Horňáková K., Kapalková S., Mikulajová M. - Kniha o detrskej reči. Bratislava, Slniečko 2005. ISBN 80 – 969074 – 3 - 3
