Poradenstvo

V tejto rubrike vám každý mesiac ponúkneme RÔZNE CVIČENIA alebo RADY
 

 

Jún 2017

 

Ako neprehrať na domácom súde? (keď s vami dieťa vyjednáva alebo vás manipuluje) Doprajte si čas, kým vyrieknete ortieľ. Deti majú množstvo rôznych požiadaviek a vy sa môžete oprávnene cítiť nimi zavalení. Najjednoduchšie je, odpovedať im „nie“, no toto rozhodnutie môžete aj rýchlo oľutovať. Povedzte im, že potrebujete o ich názore popremýšľať a dáte im vedieť neskôr.

 

Dodržte sľúbené. Ak poviete synovi, že mu dáte vedieť svoje rozhodnutie v priebehu pár minút, skutočne to urobte. V prípade, že s ním otáľate, frustrujete ho, bude dobiedzať a dožadovať sa odpovede a vy môžete vyšteknúť rýchly a jednoduchý zákaz, len aby prestal. Môže sa stať, že potrebujete viac času, povedzte mu to vopred a opäť to dodržte. Takto vie, že jeho požiadavkou sa zaoberáte, na čo sa má pripraviť a kedy. Navyše ho učíte, že vždy si môže nájsť čas na rozmyslenie a držať dané slovo.

 

Zozbierajte všetky informácie. Pred tým, než sa rozhodnete, snažte sa zistiť všeko potrebné. Ak chce ísť vaša dcéra ku kamarátke a vy súhlasíte, mali by ste v tej chvíli vedieť, či má doma rodičov, kto ju odvezie a privezie, čo tam budú robiť. Takto nebudete musieť vziať späť svoje povolenie, lebo neskôr zistíte, že kamarátka má vlastne voľný byt a pripravila párty pre dvadsať spolužiakov.

 

Ak sa dá, rozhodnite spoločne. Zistite, prečo dieťa chce to, čo chce. Samo tak môže prísť na pozitíva a negatíva svojej požiadavky. Tým, že sa spoločne rozprávate, ešte nedávate svoj súhlas.

 

Nie znamená nie. Môže sa stať, že niekedy rozhodnete príliš rýchlo a časom to oľutujete. Napriek tomu, trvajte na svojom, pretože ak otočíte, vlastne dieťaťu naznačíte, že niekedy vaše „nie“ môže znamenať „áno“. Dieťa vyhodnotí, že jeho reakcia, či už to bol plač, krik, hádka, vás podnietila k zmene názoru a nabudúce zareaguje rovnako a bude očakávať, že opäť pristúpite na jeho požiadavku.

 

Použitý zdroj: https://eduworld.sk/cd/martina-matejova/2567/rozlisujte- kedy-s- vami-dieta- vyjednava-a- kedy-vas- manipuluje

 
 

Máj 2017

Objatie

Každý človek potrebuje cítiť, že je milovaný a zažiť prijatie. U detí je to o to silnejšie, že sa u nich tak buduje pocit istoty a bezpečia. V dnešnej spoločnosti zameranej na výkon, kde je každý rodič zavalený mnohými povinnosťami, sme akosi zabudli, že hlavne deti potrebujú neustále dopĺňať svoju nádobu lásky, a to je možné realizovať práve objatím.

Nájdite si chvíľku, sadnite si s dieťaťom a poriadne ho vystískajte. Ubezpečíte ho tak o svojej láske. Pýtajte sa, ako sa cíti, čo prežíva, z čoho má radosť, alebo čo ho hnevá. Námetov je mnoho.

Tak ako je každý človek jedinečný, tak nie každé dieťa (a hlavne ak prežíva nejaký emocionálny afekt) reaguje na objatie pozitívne. Napriek tomu vytrvajte, i keď to stojí viac námahy a trpezlivosti.

Viac o tejto problematike a účinkoch Terapie objatím sa môžete dočítať v knihe Malý tyran od J. Prekopovej.

S pozdravom psychologička SCŠPP

 

Odklad povinnej školskej dochádzky a predčasné zaškolenie

Ak Vaše dieťa k 31.08. príslušného kalendárneho roku dovŕši 6 rokov, ste zo zákona povinní zapísať ho do spádovej ZŠ (dieťa môže byť zapísané aj do inej ZŠ, ak bolo zapísané i do spádovej – ZŠ potom oznámi, že dieťa nastúpi tam). Ak sa Vám Vaše dieťa zdá ešte nezrelé, príp. si nie ste istí úrovňou jeho zrelosti, je možné absolvovať vyšetrenie školskej zrelosti. Dieťa môže dostať odklad PŠD o 1 rok, ak sa ukáže nezrelé po rozumovej, emocionálnej alebo osobnostnej stránke (odklad odporúča psychológ) a odporučenie dá i pediater.

Ak Vaše dieťa k 31.08. príslušného kalendárneho roku ešte nedosiahne 6 rokov, ale chceli by ste, aby bolo zaškolené skôr, je nutné absolvovať psychologickú diagnostiku školskej zrelosti (kde sa zistí úroveň zrelosti) a mať odporúčanie pediatra, že dieťa môže do ZŠ nastúpiť skôr.

V prípade akýchkoľvek otázok sa na mňa môžete kedykoľvek obrátiť.

S pozdravom psychologička SCŠPP

 

MAREC 2017

Školská zrelosť- Prehľad sledovaných oblastí a jednotlivých položiek

  • Grafomotorika, kresba: je prítomná spontánna kresba, dieťa dokáže nakresliť postavu (hlava, telo a končatiny sú jasne odlíšené), vlnovku, rovnú čiaru atď.
  • Reč: zmysluplne opíše, čo je na obrázku, definuje význam pojmu, hovorí vo vetách a súvetiach atď.
  • Sluchové vnímanie: určí počet slabík vo vete, určí začiatočnú hlásku slova, zopakuje vetu z viacerých slov atď.
  • Zrakové vnímanie: priradí a pomenuje odtiene farieb, poskladá obrázok z niekoľkých častí, doplní chýbajúce časti v obrázku atď.
  • Vnímanie priestoru: dokáže správne určiť a rozumie pojmom hore, dole, vpredu, vzadu, prvý, posledný atď.
  • Vnímanie času: začína sa orientovať v dňoch v týždni, priradí činnosti obvyklé pre ročné obdobia atď.
  • Základné matematické schopnosti a zručnosti: porovnáva pojmy rovnako, viac, menej, menuje číselný rad, dokáže rozlíšiť základné geometrické tvary (kruh, štvorec, trojuholník, obdĺžnik)
  • Sociálne zručnosti: zvláda odlúčenie od rodičov, dokáže dať najavo svoje potreby, odmietnuť nežiaduce správanie, uniesť prehru atď.
  • Práceschopnosť, koncentrácia pozornosti pri zámerných činnostiach: dokáže sa sústrediť, prejavuje samostatnosť, vytrvalosť, vydrží pracovať v pokoji atď.
  • Sebaobsluha: má osvojené základné návyky súvisiace s používaním WC, včas, správne a samostatne používa vreckovku, pozná svoje oblečenie, zapne a rozopne gombíky, zips, zaviaže si šnúrky, správne drží lyžicu, používa príbor atď.

 

Február 2017

Školská zrelosť

Keď hovoríme o školskej zrelosti dieťaťa, je potrebné v prvom rade rešpektovať, že každé dieťa je iné, má svoj individuálny prejav a schopnosti. Existujú však isté základné kritériá (oblasti), ktoré sa pri posudzovaní školskej zrelosti hodnotia:

  1. telesný (somatický) vývoj a zdravotný stav – jeho posúdenie je v kompetencii praktického alebo odborného lekára
  2. úroveň vyspelosti poznávacích (kognitívnych) funkcií – do skupiny kognitívnych predpokladov patria nasledovné schopnosti: vizuomotorika, grafomotorika; reč; sluchové vnímanie; zrakové vnímanie; vnímanie priestoru; vnímanie času; základné matematické predstavy
  3. úroveň práceschopnosti (pracovné predpoklady, návyky) - dôležitá je schopnosť tzv. zámernej (vôľovej) koncentrácie pozornosti na danú činnosť (úlohu); veku primeraný zmysel pre povinnosť, zodpovednosť, uvedomovanie si, že je potrebné úlohu dokončiť
  4. úroveň zrelosti osobnosti (emocionálno-sociálnej) – pri tejto oblasti je potrebné rešpektovať, že každé dieťa je iné. Od dieťaťa sa očakáva dostatočná miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie a tiež odolnosť voči frustrácii (neúspechu, prekážkam); rovnako dôležitá je aj sociálna vyspelosť, určité sociálne zručnosti a adaptabilita

 

JANUÁR 2017

Zásady komunikácie s dieťaťom

Ako hovoriť s dieťaťom jasne a otvorene bez toho, aby sme boli nepriateľskí či manipulatívni? Pozrime sa na nasledovné zásady:

  1. Počúvajte, čo vám dieťa hovorí – počúvať znamená sústrediť sa na druhého a na to, čo nám chce povedať. Nehodnotiť, nepridávať nič svoje.
  2. Uznajte pocity – pocit je fakt. Je dobré pomenovať ho (napr. „Vidím, že si veľmi nahnevaný!“ „Aj takáto malá ranka dokáže poriadne bolieť.“) Pre dieťa je potrebné, aby sme jeho pocity prijali také, aké sú.
  3. Dajte dieťaťu na výber – hlavne ak mu niečo zakážeme, potrebuje vedieť, čo robiť môže.
  4. Poskytnite informáciu – namiesto príkazov. Mala by byť výstižná a stručná, podaná bez obviňovania.
  5. Ako hovoríte, tak konajte – ak pokojné a rázne slová nemajú účinok, treba konať! Ak sa na dieťa iba veľa hovorí, naučí sa slová púšťať jedným uchom dnu a druhým von.
  6. Buďte konzistentní – najmä malé dieťa potrebuje pravidlá, aby sa cítilo bezpečne. Ak očakávame, že dieťa bude dodržiavať isté pravidlá, je dôležité vyžadovať ich plnenie zakaždým. Výnimku spravte vtedy, keď to sami považujete za vhodné, napr. pri špeciálnych príležitostiach akými sú prázdniny a pod.
  7. Hovorte primeraným tónom – ak cítite čokoľvek – hnev, radosť, strach a pod. - nechajte to odzrkadliť vo svojom hlase. Ak to nemyslíte vážne alebo predstierate inú emóciu, dieťa to väčšinou cíti.
  8. Používajte reč tela – výrazy tváre a gestá môžete použiť ako doplnenie toho, čo práve hovoríte. Potrebné je nadviazať očný kontakt, pri menších deťoch znížiť sa ich úroveň. Niekedy je obohatením, ak do situácie vnesiete trochu humoru.
  9. Menej je niekedy viac – je prirodzené chcieť byť najlepšími možnými rodičmi. Zmena návykov (aj komunikačných) však prebieha postupne. Na začiatok sa sústreďte na 1 konkrétnu vec.

Zdroj: Ľubica Šoltésová https://www.otvorenahra.sk/desatoro-komunikacie- s-detmi- techniky1/?gclid=CJrazNHftNECFaYy0wodN0MBQw

 

DECEMBER 2016

Relaxácia nielen pre nesústredené deti...

Relaxačné techniky prispievajú k ukľudneniu detí, zlepšeniu ich výkonnosti, sebaovládaniu a sebakontrole.

Všeobecné zásady pre nácvik relaxačných techník:

  • relaxačnú techniku je potrebné dobre ovládať
  • deti treba vopred oboznámiť s účinkami a cieľom relaxačného cvičenia
  • je vhodné, aby relaxačnému cvičeniu predchádzala pohybová aktivita
  • stanovte hranice pre hyperaktívne deti
  • imagináciu zamerajte na to, čo deti baví a o čo sa prirodzene zaujímajú
  • dĺžku relaxácie prispôsobte veku dieťaťa
  • vyberte vhodnú dobu relaxácie (vystihnite moment, keď na dieťati pozorujeme únavu)
  • zvoľte vhodnú polohu pre relaxáciu
  • naučte deti pravidelnosti pri relaxačných cvičeniach
  • naučte dieťa uvoľniť sa (zvýši sa tým efekt relaxácie)

 

NOVEMBER 2016

Ako si získať kamarátov?

Ak má dieťa konflikty so spolužiakmi, pre všetko sa bije, nerešpektuje pani učiteľky, hodí sa o zem alebo kope aj keď sa s ním jedná pekne, evidentne prejavuje svoj vzdor a truc. K tomu, aby si získalo dieťa kamarátov a naučilo sa s nimi správne jednať (určite nie pomocou bitky!), existujú jednoduché kroky:

  1. naučte dieťa komunikovať, to znamená nebáť sa rozprávať
  2. naučte dieťa počúvať ostatných, všetci majú radi ľudí, ktorí veľa nehovoria, ale nechajú ostatných prejaviť sa
  3. naučte dieťa neposmievať sa iným, neubližovať im
  4. dôležité je naučiť ho byť vždy sám/sama sebou, práve on/ona ovláda svoje správanie

 

Október 2016

Ako zaobchádzať s hnevom

Emócie náš život obohacujú, ale často sú aj zdrojom rozporov a konfliktov. Spustenie emócii je rýchle a spontánne. Medzi základné emócie patrí hnev, strach, radosť a smútok. Hnev ma najväčšiu intenzitu a zároveň vyžaduje najväčšiu sebakontrolu. Trvá od niekoľkých minút do niekoľkých hodín. Rodičia sa často domnievajú, že hnev ich dieťaťa je niečo zlé, neprípustné a nemal by sa tolerovať. No nie je tomu tak. Odborníci z oblasti psychológie sa zhodujú na tom, že pociťovať hnev nie je samo o sebe dobré ani zlé. Hnev je normálna emócia, ale treba sa naučiť ako s ním zachádzať. Častokrát to nie je len problém dieťaťa, ale aj nás dospelých. Dôležité je rozlišovať rôzne prejavy hnevu, vedieť ich pochopiť a pracovať s tým. Ak svoje emócie dieťa učíme /resp. nútime potláčať, lebo „nám dospelým sa to nepáči“, alebo to „neznášame“, môže to vyústiť do potláčanej agresie. Je to veľmi rozšírený prejav hnevu. Agresia ako vrodený pud je jedným z prostriedkov vyjadrovania hnevu dieťaťa. Agresívnym správaním dáva dieťa najavo, že sa niečo deje, že niečo nie je v poriadku.

Aké môžu byť príčiny agresívneho správania ?

Napodobňovanie - zámerné aj nezámerné napodobňovanie agresívneho rodiča, vzorov z televízie, ... Dieťa si takto môže osvojovať určitý spôsob správania, pokiaľ tým získa pre seba určité výhody. Napríklad, ak žije v prostredí plnom agresie, osvojuje si agresívne reakcie, po ktorých “siahne“, keď si nevie rady. 

Frustrácia - stav neuspokojenia, spôsobený znemožnením dosiahnutia určitého cieľa - napr. opakované neúspechy v škole.

Nevhodný spôsob výchovy – ak má dieťa nevyjasnené hranice, výchova bez pravidiel, dieťa potom stráca istotu, má zmätok vosvojom konaní a správaní.

Existuje tzv. „Rebríček hnevu“ = niekoľko spôsobov správania sa v hneve:

  • Láskavé jednanie
  • Hľadanie riešenia /toto sú pozitívne spôsoby zaobchádzania s hnevom
  • Hnev zameraný len na zdroj
  • Zameranie na podstatu problému
  • Logické a konštruktívne myslenie
  • Nepríjemné a hlučné jednanie /namierenie hnevu na celé okolie/
  • Nadávanie /toto sú pozitívne aj negatívne spôsoby zaobchádzania s hnevom/
  • Namierenie hnevu aj proti tým, ktorý s problémom nemajú nič spoločné
  • S problémom nesúvisiace sťažnosti
  • Hádzanie predmetov
  • Ničenie vecí /takéto zachádzanie s hnevom/
  • Slovné napádanie //o trochu lepšie vyjadrenie hnevu je opäť slovami, ale bez úmyslu niekoho zraniť/ /v zásade negatívne spôsoby vyjadrenia hnevu/
  • Citové deštruktívne jednanie /hnev prejavujeme krikom, nadávaním do takej miery, aby sa to druhého slovne dotklo.

Hnev nie je namierený len proti tomu, kto sa nahneval, ale aj proti každému, kto sa nám „pripletie“ do cesty

  • Fyzické napádanie /hnev nás ovláda natoľko, že ničíme majetok, alebo napádame iných ľudí/
  • Potlačená agresia /najhorší spôsob zaobchádzania s hnevom/ /toto sú negatívne spôsoby zaobchádzania s hnevom/

Každý stupeň na tomto „rebríčku hnevu“ predstavuje o niečo zrelší spôsob vyjadrenia hnevu. Namiesto toho, aby sme dieťaťu zakazovali alebo v prehnanej miere naň reagovali, mali by sme sa s ním stretnúť v tom bode, v akom sa nachádza na rebríčku hnevu a od toho bodu mu pomáhať. Aby sme mu mohli skutočne pomôcť, je dobre nájsť si čas krátko po tom, keď sa upokojí a keď je už atmosféra priaznivá. Najprv dieťa pochválime za to, čo sa mu darí v hneve zvládať a potom si s ním pohovoríme o jednej veci, ktorá sa mu nedarí, /napr. keď v zlosti nadáva/. Dieťa potom požiadajme, aby to nabudúce napravilo. Tak cvičíme dieťa v tom, aby po rebríčku stúpalo priečku za priečkou. Je potrebné, aby sa dieťa naučilo vyjadrovať svoj hnev verbálne a aby so slovami čo najlepšie zaobchádzalo. Rozhodne sa snažme zamedziť vyjadreniu hnevu činmi. Tiež je potrebné, aby sme boli dôslední v tom, aby dieťa s hnevom zaobchádzalo nesprávne.

A čo my dospelí? Vieme správne zaobchádzať so svojim hnevom? Väčšina z nás, keď sa veľmi nahnevá, jedná neprimerane. Prestaneme sa ovládať a hnev si vylejeme na niekom, kto s tým nemá nič spoločné. Alebo osobu, ktorá nás rozčúlila, zraníme nepriamo, tým, že sa náš hnev prejaví potlačenou agresiou, alebo iným nepriamym, no nezrelým spôsobom. Prečo? Pretože nás nikto neučil svoj hnev riešiť lepším, efektívnejším spôsobom. Tak začnime teraz a od seba.

Spracovala: Caleková Zdenka, Mgr., bývalý zamestnanec - sociálny pedagóg, CPPPaP, Kežmarok

Použité a citované zdroje :

  • Arrivé, J.Y.: Umění prožívat emoce, Praha, Portál, 2004
  • Campbell, R..: Hledám svou cestu, Návrat, 1993
  • Pozorné ucho, MPC, Prešov, 2006.
  • Zelinková, O., Pedagogická diagnostika a individuálny vzdelávací program, Portál, Praha,2001
 
SEPTEMBER 2016
 
Ako zvládnuť adaptáciu detí v MŠ?
 

Dieťa prechádza 3 základnými vývojovými fázami (orientačná, kontaktná a fáza ukľudnenia), pričom každá  z nich trvá približne týždeň. 

Rady pre rodičov: 

1. Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné. Snažte sa s dieťaťom rýchlo rozlúčiť.

2. Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené.

3. Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity. 

4. Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta? Ak raz presne definujete, čoho sa dieťa bojí, dokážete proti týmto jeho obavám v spolupráci s učiteľkou ľahšie bojovať.

5. Poproste učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do škôlky svoju najobľúbenejšiu hračku. Bude mu dávať pocit bezpečia a istoty pokiaľ sa navrátite.

Kto prežil nástup svojich detí do škôlky, vie že každé to prežívalo úplne inak. Nestanovujte si preto žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a má iné povahové črty a predispozície. Niektoré deti fyzické prejavy úzkosti či  teatrálne záchvaty vôbec nemajú. U iných sa objavia na pár dní a u ďalších môžu pretrvávať týždne. Nakoniec si však zvykne a vy budete mať radosť, že ste ho podporovali najlepšie ako ste vedeli.